1. Čo je dokladom o legálnom nadobudnutí softvéru?

Pre prípad kontroly z finančného úradu alebo Polície SR je pre Vás dokladom o legálnom nadobudnutí softvéru NADOBÚDACÍ DOKLAD (faktúra, daňový doklad, zmluva). Na nadobúdacom doklade by vždy malo byť uvedené nasledovné: presný názov softvéru, jeho verzia a počet licencií, identifikácia predajcu vrátane IČO, cena programu, dátum predaja a podpis predajcu. Softvér nakupujete u oficiálnych partnerov autora. 
Jednotlivý výrobcovia softvéru môžu považovať aj iné doklady za doklady preukazujúce legálnosť nadobudnutia softvéru. Napr. v prípade OEM produktov od spoločnosti Microsoft je ním aj tzv. COA štítok (Certifikát pravosti).
Faktúra s textom "PROGRAM" a uvedením ceny nie je dostatočne preukazovacím nadobúdacím dokladom ku konkrétnemu softvéru a ako taký je v prípade preukazovania nepoužiteľný.
Skontrolujte, či dostávate originálne balenie softvéru vrátane inštalačných médií, licenčnej zmluvy a manuálov.
Licenčná zmluva a médiá patria aj k OEM verziám programov.


2. K čomu mi je licencia k programu?

Licenciu na takmer každý komerčný softvér užívateľ získava priamo alebo nepriamo od majiteľa autorského práva softvéru – výrobcu softvéru – podpísaním zmluvy nazvanej „ZMLUVA KONCOVÉHO UŽÍVATEĽA“ (častejšie „EULA“ – end-user licence agreement). Rozdielne produkty obvykle majú aj rozdielne znenie tejto zmluvy. Je v nich napísané napr. Či je možné spraviť druhú inštaláciu na domáci počítač, akým spôsobom a koľko záložných kópií si môžete urobiť a mnoho ďalších dôležitých vecí. Niekedy obsahujú aj sériové číslo produktu. Tým, že užívateľ softvér nainštaluje, vyjadruje súhlas s podmienkami v tejto zmluve uvedenými a zaväzuje sa softvér používať v súlade s nimi.
Zoznámte sa vždy s podmienkami užívania softvéru a licenčnú zmluvu spolu s daňovým dokladom, ktorý je pre Vás dokladom o legálnom nadobudnutí softvéru, dôkladne uschovajte.


3. Koľká kópia programu je nelegálna?

Nelegálny softvér je v akejkoľvek kópii softvéru, ktorá je používaná v rozpore s autorským právom, je to napr. 4. kópia, ktorú si spravíte od legálne zakúpeného softvéru, pokiaľ Vám to neumožňuje licenčná zmluva (podľa zákona máte nárok na minimálne 3 kópie – jedna je nainštalovaná na PC, druhú máte na nosičoch, ktoré ste si zakúpili a tretia je záložná kópia na CD-ROM alebo na disketách, či inde). Nelegálny softvér používate teda napríklad v okamžiku, keď zakúpite 1 licenciu určitého softvéru a používate ju na 2 a viacej PC, hoci to licenčné podmienky neumožňujú. 


4. Ako rozoznám nelegálny softvér v okamžiku jeho kúpy?

Doporučujem Vám obrátiť sa na jednotlivých výrobcov softvéru, lebo každý má svoje ochranné prvky, podľa ktorých pravosť zistíte. Divné je, koľko ľudí si zakúpi vypálené CD-ROM, na ktorých je fixkou napísané WIN95 či niečo podobného a tvrdia, že netušili, že sa nejedná o originál...


5. Je pravdou, že jediný doklad o nadobudnutí softvéru je iba faktúra?

Jediný doklad o legálnom nadobudnutí softvéru to určite nie je, okrem Vami zmieneného môžete mať aj napr. darovaciu zmluvu alebo nejaké potvrdenie o tom, že daný softvér ste vyhrali v súťaži a pod., pre Políciu SR by zrejme ako doklad o legálnom nadobudnutí softvéru mohla byť napr. aj licencia. Je na posúdení každého, aké doklady si zvolí pre archiváciu, nutné je však pripomenúť, že zo zákona o účtovníctve Vám jednoznačne vyplýva povinnosť uschovávať doklady, vzťahujúce sa k softvéru po dobu, po ktorú trvajú autorské práva a po dobu, poktorú účtovncka jednotka existuje. Autorské práva trvajú 50 rokov od smrti autora. Otázkou je, či má význam archivovať aj niečo iného ako iba faktúry, keď ich tak či tak musíte archivovať.


6. Kúpil som si počítač vrátane softvéru. S počítačom nepodnikám, majú ho skôr deti na hranie. Na faktúre som však nemal uvedené, že by som bol kupoval PC vrátane softvéru. Hrozí mi v prípade kontroly (na udanie) nejaký postih?

Tým, že ste si zabezpečil počítač a nie ste schopný preukázať oprávnenosť používania softvéru sa skutočne do problémov dostať môžete. Napríklad v okamžiku, kedy by ste si chceli zabezpečiť upgrade na túto verziu softvéru. Predstava, že k Vám vtrhne polícia do bytu o polnoci a že sa bude dožadovať preukázania legálneho nadobudnutia softvéru je akosi prehnaná. Polícia (či bohužiaľ alebo vďakabohu) je taktiež viazaná určitými postupmi pri domových prehliadkach a vzhľadom k tomu, že PC nepoužívate pre zárobkovú činnosť a nezískavate neoprávnený majetkový prospech, policajnú akciu s najvyššou pravdepodobnosťou očakávať nemusíte. Keď príde na lámanie chleba, pokiaľ ide o seriózneho predajcu, potvrdí, že daný PC bol zakúpený vrátane príslušného softvéru.

Na druhej strane je neuvedenie zakúpených počítačových programov na nákupný doklad častým znakom pirátskeho softvéru. Naviac je užívanie pirátskych programov trestné v prípade úmyslu zo strany užívateľa. K takémuto konaniu aj stačí, ak ste dostatočne poučený a schopný rozoznať pirátsky softvér. Klepanie políciou na dvere potom hrozí, ak sa budú preverovať zákazníci takéhoto obchodníka s výpočtovou technikou, ktorý neoprávnene inštaluje nelegálny softvér.


7. Môžem predať softvér, ktorý už nepoužívam? (mám k nemu ako licenčnú zmluvu, tak aj daňový doklad)?

V zásade nemôžete, lebo sa nejedná o bežnú hmotnú vec, ktorou je napríklad ľadnička alebo televízia. Tým, že si kúpite „krabicu“ softvéru, nezískate softvér ako taký, ale iba právo ho užívať (a to v súlade s autorským zákonom a licenčnými podmienkami). Z autorského zákona jasne vyplýva, že bez výslovného súhlasu autora nemôžete jeho výrobok (softvér) ďalej šíriť (tj. napríklad že ho požičiate alebo predáte). Výslovný súhlas môžete nájsť práve napr. v licenčných podmienkach autora, kde býva táto otázka výrobcom softvéru riešená. Pokiaľ tu nie je povedané, za akých podmienok Vám autor softvéru povoľuje výrobok ďalej predať, neostáva nič, len sa pokúsiť získať písomný súhlas s predajom dodatočne. Pokiaľ ho nezískate, nemáte právo predať softvér.


8. Je možné za softvérové pirátstvo považovať, keď na svojej WWW stránke uvediem odkaz na súbor, ktorý obsahuje databázu sériových čísiel?

Na Váš pomerne jednoduchý dotaz je pomerne zložitá odpoveď. 

Skutočnosť je stručne povedané takáto, že pokiaľ tento odkaz na vašom webe umiestníte, môžete byť Políciou SR považovaný za spolupáchateľa trestného činu, nie teda za páchateľa trestného činu porušovania autorských práv podľa § 152, ale za spolupáchateľa, na ktorého je v sadzbách trestu tiež pamätané...


9. Mnoho spoločností ponúka v súčasnej dobe prenájom softvéru, je to v poriadku?

Áno, ale iba pokiaľ majú súhlas autora softvéru (respektíve vykonávateľa autorských práv) k šíreniu softvéru týmto spôsobom. Bežne, bez súhlasu to v poriadku nie je, ba naopak, jedná sa o trestný čin porušovania autorského zákona a o šírenie nelegálneho softvéru.


10. Aké zákony sa porušujú v súvislosti s používaním a šírením nelegálneho softvéru?

Predovšetkým autorský zákon, ďalej potom väčšinou zákon o účtovníctve, zákon o dani darovacej, o dani z príjmu a DPH a taktiež živnostenský zákon a zákon o ochranných známkach. Ktorý a v akej miere je rôzne – prípad od prípadu. Postihy za šírenie a používanie nelegálneho softvéru môžete nájsť aj v trestnom zákone.

11. Akým postihom sa vystavujem používaním nelegálneho softvéru?

Peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest odňatia slobody až na 5 rokov – záleží na rozsahu trestného činu. Domerania príslušných daní z finančných úradov, penále z daňových nedoplatkov, prípadne pokuta do výšky až 1 milióna Sk za nepreukázateľne vedené účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve.


12. Aký je rozdiel a prípadný trest, pokiaľ som koncový užívateľ nelegálneho softvéru a aký trest, keď ho kopírujem a predávam ďalej?

Z hľadiska § 152 je rozdiel nulový. Inak je to pri autorskom zákone. Ovšem Vás zaujíma skôr následok. A tak teda každý tento čin je samostatným trestným činom, neoprávnené (pirátske) používanie ako jeden a neoprávnené šírenie (kopírovanie) ako druhý. Z hľadiska trestu ide tak o dva samostatné trestné činy. Výška trestu je daná rozsahom trestnej činnosti, tu sa môže jednať o výšku škody na právach autora, vlastného prospechu alebo i o dĺžku trvania trestnej činnosti.


13. Syn si v škole vymieňa hry, ktoré potom hrá doma on a jeho kamaráti. Vravel mi, že niektorí spolužiaci si hry nevymieňajú, ale predávajú a slušne na tom zarábajú. Čo sa v takom prípade môže stať rodičom? (Mnoho rodičov totiž nevie o softvéri nič a naviac nemá ani šancu sa od dieťaťa o tejto činnosti dozvedieť).

Rodičovi sa (opäť necháme na čitateľovi či vďakabohu alebo bohužiaľ) nemôže stať prakticky nič, rozhodne ho neodsúdia k 1 roku nepodmienečne, lebo jeho dieťa zarába mesačne viac, než rodičia dohromady. Deti sú u nás trestne nepostihnuteľné a to do 15 rokov, rovnako, ako napríklad pri drobných alebo vačších krádežiach. Neostáva iné ako výchovne pôsobiť a vysvetľovať dieťaťu, čo je dobré a čo zlé a tiež ho zavčasu (najlepšie pred 15 narodeninami) zoznámiť s možnými dôsledkami jeho chovania do budúcnosti. Pokiaľ sa napríklad podarí preukázať, že ste sa na synovom počítači sám hral a pritom ste dostatočne poučený o nelegálnom softvére, tak Vás trestné stíhanie neminie. Ale hoci nemôže dôjsť k potrestaniu dieťaťa, neznamená to, že sa trestný čin nestal. Následok, ktorým je trest, predsa nie je v takom prípade až tak dôležitý, faktom zostane, že budete mať doma páchateľa trestného činu. Naviac je možné očakávať komunikáciu polície so školou a tým prípadné následky na známku z chovania.


14. V zákone o účtovníctve som nenašiel povinnosť archivácie dokladu ohľadne mzdových listov dlhšie než 20 rokov, môžete mi poradiť, kde príslušné ustanovenie nájdem?

§ 32 zákona o účtovníctve hovorí:

Účtovné doklady a iné účtovné písomnosti, ktoré sa týkajú autorských práv, uschovávajú účtovné jednotky po dobu, po ktorú trvajú tieto práva a povinnosť účtovnej jednotky viesť účtovníctvo.


15. Pracujem u firmy, ktorá používa nelegálny softvér. Je mi známe, že som aj ja trestne zodpovedný za túto skutočnosť. Čo môžem robiť preto, aby som nebol trestne spoluzodpovedný? Neustále upozorňovanie majiteľov firmy (čo robím takmer každý deň) zrejme nestačí?!

Navrhujem urobiť všetko pre čisté svedomie.
1. Oznámiť skutočnosť týkajúcu sa nelegálneho softvéru spoločnosti majiteľom písomnou formou cez sekretariát alebo inak priekazne.
2. Oznámiť, že v prípade neriešenia odchádzam.
3. Všetko si riadne zdokumentovať, pre strýčka príhodu.
4. Už nikdy to nerobiť.
5. Veriť, že Polícia neurobí akciu skôr, ako bude trestný čin premlčaný.


16. Ukradli nám vypálené CD s pripravenými inštaláciami softvéru Microsoftu, ktoré zároveň slúžili ako archívne kópie. Akú máme na Polícii vykázať škodu?

Vám vznikla škoda iba za ukradnuté nosiče, hodnotu softvéru nemožno ako škodu uvádzať, lebo Vám právo na používanie „ukradnutých“ licencií nezaniklo a môžete ich teda používať naďalej. Programové vybavenie ako nehmotný majetok scudziť nemožno. Škoda za ukradnutý softvér vznikla spoločnosti Microsoft, ktorá by si mala v tomto prípade chrániť svoje záujmy.


17. Pokiaľ si stiahnem z internetu nejakú trial 30-dennú verziu programu, je to považované za nelegálny softvér?  Pokiaľ si stiahnem k tomuto programu crack?

Nie je, trestné je pokiaľ tento program budete používať dlhšie ako je vymedzená doba (teda 30 dní) alebo iným spôsobom, ktorý autor nedovoľuje v zmluve, ktorá je iste súčasťou inštalačnej procedúry. 
Ak máte na mysli crack určený k zmene trial verzie na úplnú, tak samotné stiahnutie trestné nie je, čo je trestné, je použitie tohto cracku a následné užívanie cracknutej verzie.


18. Zakúpili sme si časť softvéru v zahraničí. Faktúra je na náš podnik, licencia tiež. Je takto nadobudnutý softvér z hľadiska našich zákonov legálny?

Z hľadiska našeho platného práva nie je dôležité z kade pochádza Váš dodávateľ softvéru, takže pokiaľ ste nakúpili licencie na softvér v zahraničí a toto môžete doložiť, majú rovnakú právnu hodnotu, ako keby ste ich kúpili tu.


19. Ako je to s autorskými právami u starších verzií programu? V obchode ich nezoženiete a sú ľudia, ktorým stačí (majú trebárs počítač, ktorý najnovšie programy nezvláda a kúpili ho bez akýchkoľvek dokladov a bez legálneho operačného systému z druhej a ďalšej ruky). Dopustí sa taký človek trestného činu?

Áno dopustí. Úplne rovnako ako pri programoch, ktoré sú zrovna v predaji. Prečo? Podľa autorského zákona podliehajú ochrane diela ešte 70 rokov po jeho smrti. To je celkom dosť. Takže i akýkoľvek starý softvér určite ešte nie je voľný. Pred 70-timi rokmi určite nezomrel žiadny autor počítačových programov, aby doba ochrany prešla.

Ďalej napr. firma Borland síce pod týmto názvom neexistuje, ale nástupnícka firma Inprise prevzala všetko vrátane výkonu autorských práv. V prípade, že zanikne firma, ktorá vytvorila a predávala svoj program tak autori – ľudia určite žijú. Potom výkon autorských práv prechádza na nich. Autor je totiž iba konkrétny človek/ľudia, firma len vykonáva právo svojich zamestnancov.

Pokiaľ niekto považuje ďalšie používanie svojho produktu za voľné, tak o tom musí byť akýsi doklad, napríklad e-mailová komunikácia s autorom na túto tému.

20. Ako je to s hudbou vo formáte MP3? Ten kto hudbu nelegálne šíri sa dopúšťa porušovania autorských práv. Porušuje autorské práva aj ten, kto ich má pre vlastnú potrebu?

Pre vlastnú potrebu pri hudbe zákon nikto neporušuje. Trestné je iba šírenie alebo komerčné používanie.


21. Je možné inštalovať OEM softvér po “vyhodení” PC na iné PC?

Pokiaľ si kúpite OEM softvér spoločnosti Microsoft, kupujete si ho oproti plnej verzii za zvýhodnených podmienok a jednou z podmienok, ktorú na oplátku musíte splniť Vy je, že daný softvér už na veky vekov spojíte s daným hardvérom. Má to pre Vás isté výhody (v prípade, že budete chcieť predať tento PC, tak môžete bez súhlasu Microsoftu) ale i nevýhody – v prípade, že PC vyradíte, vykazujete ho s daným OEM softvérom a to tak, že aj účtovne. Ďalej si Vás dovolím upozorniť na fakt, že OEM softvér by správne mal byť evidovaný dohromady s PC, v žiadnom prípade nie oddelene ako nehmotný majetok, prípade rovno odpísaný do daňových výdajov.


22. Sú programy ako Norton Commander alebo Volkov Commander public domain alebo sa za ne musia platiť registračné poplatky (jedná sa o programy pre organizáciu súborov pod MS-DOSom).

Čo sa týka Norton Commanderu, vykonávateľom autorských práv je spoločnosť Symantec, softvér rozhodne nepatrí medzi public domain, je treba si ho normálne zakúpiť. Volkov Commander patrí medzi shareware, neviem presne ako to je s autorom, je z Kyjeva. V tejto chvíli nie som presne schopná povedať firmu, pokúsime sa ju zistiť a odpoveď na Váš dotaz doplniť.


23. Kúpil som si hru. Rád by som ju požičal svojmu kamarátovi. Zaujímalo by ma, či je to v poriadku alebo nie. Prečítal som si na Vašich stránkach, že požičiavanie softvéru nie je povolené. Na licenčnej zmluve som však zákaz požičiavania nenašiel.

1..) Všeobecne ohľadne požičiavanie softvéru podľa autorského zákona platného u nás, požičiavať softvér (podľa občianskeho zákonníka to znamená bezplatne) môžete iba so súhlasom autora, respektíve iba vtedy, keď s ním uzavriete zmluvu, ktorá Vás bude k tomuto konaniu oprávňovať.

Prenajímať softvér (tj. za peniaze) môžete výhradne so súhlasom autora softvéru, respektíve po tom, čo s ním uzavriete zmluvu o šírení jeho diela podľa autorského zákona.

V našom autorskom zákone neexistuje tzv. vyčerpanie práva, ktoré je napr. v USA. Čo to znamená? V USA pokiaľ si zakúpite softvér a zaplatíte autorovi jeho autorskú odmenu, máte potom právo “sublicencovať” ďalšieho užívateľa za predpokladu, že sám prestanete používať daný softvér a že ďalší užívateľ sa zaviaže dodržiavať licenčnú zmluvu. (Jedná sa teda o nejaký prepredaj softvéru, ktorý je u nás zatiaľ nemožný).

2.) dohodnutie licenčnej zmluvy:
Pokiaľ Vám zmluva určité konanie výslovne nepovoľuje (tj. nie je to uvedené priamo, že SMIETE, tak NESMIETE) tu NEPLATÍ prezumpcia, ktorá hovorí, že čo nie je zakázané, je dovolené!!! a to z dôvodu ochrany autora diela. Zmluva Vám však nemôže zakázať určité minimálne práva, ktoré Vám priznáva zákon (tzv. zákonná licencia) akými sú napr. užívať softvér na PC, pre ktorý bol zabezpečený, zabezpečiť si archívne kópie a pod. Pokiaľ by zmluva tieto práva vylučovala, je v daných bodoch neplatná, inak ako celok platí.

3.) špeciálny prípad:
Záleží na tom, podľa akého práva ste uzavreli licenčnú zmluvu.

a) Pokiaľ ste ju uzavreli priamo s Microsoft corp. v USA v súlade s autorským zákonom platným v USA, ako platné právo použijete autorský zákon USA a samozrejme podporne náš autorský zákon na dodržanie zákonnej licencie (tj. minimálnych Vašich autorských práv).

b) Pokiaľ ste ju uzavreli s Microsoft Slovakia s.r.o. so sídlom v SR prípadne s iným podnikateľským subjektom, uzavreli ste zmluvu podľa slovenského právneho poriadku a naviac podľa obchodného alebo občianskeho zákona, nie podľa autorského zákona, lebo podľa autorského zákona uzavierate zmluvu IBA pokiaľ Vaším partnerom je autor, čo nie je ani Microsoft Slovakia s.r.o., ani iný predajca. Samozrejme ani v tomto prípade nemôžete byť obmedzený vo svojich právach a nesmiete sa k dielu (k softvéru) chovať akokoľvek, ale musíte dodržiavať autorský zákon, vrátane ustanovení o požičiavaní alebo prenájme softvéru.

Záver: vzhľadom k zložitosti danej problematiky a k celkom rozdielnemu chápaniu nášho autorského zákona a autorského zákona v USA by som sa na Vašom mieste obrátila priamo na Microsoft Slovakia s.r.o., ktorý zastupuje záujmy Microsoft corp. v SR a ktorý by Vám mal dať uspokojivú odpoveď. Osobne sa domnievam, že autorovi softvéru nevznikne žiadna škoda tým, že požičiate (tj. bezplatne poskytnete) softvér svojmu kamarátovi v prípade, že softvér budete mať odinštalovaný zo svojho PC a vzhľadom k tomu, že toto chápanie je v súlade s chápaním v USA nemusíte sa obávať s najväčšou pravdepodobnosťou žiadneho postihu zo strany Microsoftu. Pokiaľ sa Microsoft nebude cítiť Vaším postojom poškodený, nemáte sa čoho obávať.


24. Získal som registráciu (kód) na shareware po zaslaní príslušnej čiastky autorovi. Ako súkromná osoba nie som povinný viesť účtovníctvo ani skladovať doklady o legálnom nadobudnutí softvéru. Pokiaľ začnem podnikať, ako mám preukázať legalitu tohoto softvéru?

V prípade, že sa rozhodnete podnikať ako živnostník a Váš majetok (či už softvér alebo auto, či čokoľvek iného) hodláte vložiť do Vášho obchodného majetku a nemáte od toho “nadobúdací doklad”, jedná sa v podstate iba o účtovný zápis. V akej cene budete majetok uvádzať, Vám zaiste daňoví odborníci podľa zákona o oceňovaní poradia, práve tu by sa Vám kvôli správnemu oceneniu doklad hodil, keď ale nie je, sú samozrejme aj iné zákonné cesty. Štát sa chová v tomto okamžiku ako ľudomil a poplatníka sa nepýta, kde majetok, ktorý hodlá používať pre podnikanie, získal.


25. U svojho zamestnávateľa po dohode používam počítač aj k súkromným účelom (nekomerčná tvorba www a pod). K týmto účelom mám nainštalované niektoré aj inak veľmi komerčné shareware programy, ktoré by som nesmel používať pre komerčné účely (licencia to vylučuje). Nechcem, aby v prípade kontroly mohla mať firma kvôli mne nejaké potiaže. Ako túto situáciu vyriešiť?

Zrejme Vás príliš nepoteším, pretože odpoveď, ktorá je zaručene správna a najjednoduchšia znie – nerobiť tak, pretože je otázka, či v prípadnom súdnom spore (autor versus Váš zamestnávateľ) by sudca uznal argument, že programy, nainštalované na PC ste používali výhradne Vy a výhradne k nekomerčným účelom. Je to skutočne na zváženie každého sudcu a šance, že svojmu zamestnávateľovi spôsobíte nepríjemnosti sa nikdy – bohužiaľ úplne nezbavíte úplne.


26. Zakúpil som v bazáre bazárové PC s OEM verziou Windows. Je tento nákup legálny?

Áno, je.


27. Môžem ďalej predať softvér v prípade, že mám živnostenský list na nákup a predaj? Som presvedčený, že firmy, ktoré softvér predávajú (napríklad Autocont, Comfor atď.) ho tiež od výrobcu musia najprv kúpiť.

Živnostenský list na nákup a predaj Vám v prípade nehmotných statkov (a tým softvér bezpochyby je) príliš nepomôže, nikto totiž nemôže “predať” softvér, iba prevádza právo k jeho používaniu, čo je v právnickej terminológii dosť podstatný rozdiel. Na to potrebujete živnosť poskytovania softvéru, nie nákup a predaj.

Máte samozrejme pravdu, že “predajci” alebo presnejšie poskytovatelia softvéru ho museli sami niekde “nadobudnúť” – väčšinou ho nadobúdajú priamo od autora, či jeho zástupcu a uzavierajú s ním príslušnú zmluvu o šírení diela (distribučnú zmluvu), v ktorej väčšinou získavajú právo prevádzať licencie na ďalšie články distribučného reťazca, či iba na koncových užívateľov.

Pokiaľ Vy nadobudnete licenciu softvéru, užívate ju po určitú dobu a rozhodnete sa ju ďalej “predať” (tj. previesť právo používať softvér na niekoho ďalšieho) skutočne tak smiete urobiť IBA so súhlasom autora, inak sa dostávate do rozporu s autorským a mnohokrát i trestným zákonom. Pravdou je, že väčšina výrobcov softvéru tento súhlas automaticky v licencii poskytuje, pokiaľ sú splnené určité podmienky (napr. pôvodný užívateľ odinštaluje softvér z PC, nový užívateľ sa zaregistruje u autora a pod.).


28. Pokiaľ sa rozhodnem už nepoužívať nelegálny softvér, môžem byť trestne stíhaný za dobu, kedy som tento softvér používal?

Bohužiaľ ÁNO, keďže trestný čin, pokiaľ je v minulosti spáchaný, automaticky neprestáva byť trestným činom iba preto, že sa už chováte v súlade s platným právom. Čo myslíte, pokiaľ začnete jazdiť vo svojom vlastnom, riadne nadobudnutom voze a pred tým ste užívali iba vozidlá Vami odcudzené, budete pre Políciu SR čistý ako ľalia od okamžiku, kedy sadnete do svojho vozu a opustíte odcudzené vozidlá?

Veríme, že náš dotaz správne sám zodpoviete a budete naďalej používať iba to, čo Vám skutočne prináleží vo všetkých oblastiach ľudského konania.


29. Mám nainštalovaný na PC legálny softvér. V rámci uzavretej zmluvy mám bezplatný upgrade tohoto programu. Môžem mať na jednom PC obe verzie programu? tj. staršiu aj novšiu verziu?

Záleží na tom, či Vám to licenčná zmluva umožňuje. Pozorne si ju prečítajte, v prípade pochzbnosti sa obráťte priamo na autora (či jeho zástupcu v SR) s písomnou žiadosťou o vyjadrenie.


30. Dajme tomu, že mám napaľovačku, určenú väčšinou na zálohy. Predstavme si však, že kamarát bude chcieť napáliť nejaké dáta – on mi dá peniaze za cd-r.
a) Som ja zodpovedný za to, čo si napálil? Čo ak ten softvér, ktorý napaľuje je nejakým spôsobom skrytý predo mňou? (trebárs nejakým krypt alg)
b) Bude i potom predpokladané, že viem, čo vypaľoval?

Vo Vašom dotaze je toľko „dajme tomu“ a toľko „čo ak“, že sa dá len ťažko odpovedať - jednoznačne to bude „tak a tak“. Takže miesto konkrétnej odpovede na Váš dotaz trochu všeobecnej teórie: Trestného činu porušovania autorského zákona sa dopustí každý, kto VEDOME, ÚMYSELNE toto právo porušuje (teda napríklad pomáha vypáliť CD alebo iným spôsobom ho šíri). Pokiaľ si teda Váš kamarát napáli niečo a Vy vôbec nebudete tušiť čo, bude záležať na sudcovi a na advokátovi, pokiaľ Vám uverí, že ste skutočne nevedeli, čo vlastne napaľoval a nemohli ste to vedieť...

Okrem trestného právneho konania ale máme aj konanie podľa občianskeho súdneho poriadku, kde je pamätané aj na povedzme neúmyselné alebo nevedomé porušovanie autorského práva. Čo sa Vám teda môže stať? Autor Vás vyzve k tomu, aby ste zanechali určitej činnosti, lebo porušujete jeho práva, pokiaľ vyhoviete – OK, pokiaľ nevyhoviete, môžete sa dostať aj do oblasti trestného zákona a samozrejme po Vás bude autor požadovať náhradu škody, ujdeného zisku, zdržania sa činnosti alebo primeraného zadosťučinenia (napr. verejným ospravedlním sa v tlači).

Spáchaním trestného činu sa proti Vám postaví štát, ktorý háji verejné záujmy, okrem toho sa však môže o svoje právo (náhradu škody atď.) hlásiť aj autor v občiansko právnom konaní, ktoré môže ísť súbežne s trestným konaním a môže byť začaté aj bez tohoto trestného konania (tj. aj bez spáchania trestného činu).

Dúfam, že sme Vám nezamotali hlavu viac, ako je nutné a pripájame radu nakoniec: vo vlastnom záujme si vždy overujte, čo vlastne kamarát vypaľuje, aby ste sa následne vďaka nemu nedostal do problémov.


31. Možno považovať za komerčné využívanie softvéru v školstve?

Autorský zákon neoperuje s pojmom komerčné využívanie, podľa tohoto zákona je neprípustné akékoľvek šírenie softvéru bez príslušného súhlasu autora, a to bez rozdielu, či je softvér šírený pre komerčné alebo nekomerčné využitie.

Naviac termín „komerčné využívanie“ nepozná ani občiansky ani obchodný zákonník. Inými slovami, pokiaľ si škola skopíruje 1 licenciu 10x, je v rovnakých problémoch, ako podnik, ktorý napr. šije obuv a urobí rovnakú vec. 

32. Kto je zodpovedný v školstve za legálnosť nainštalovaného softvéru (riaditeľ, správca učebne, učitelia...)? a kto je do akej miery trestne zodpovedný v prípade používania nelegálneho softvéru?

Ako hocikde inde, škola nemá v ničom výnimočný status.

Tj. každý, kto vedome používa nelegálny softvér alebo nabáda k jeho využívaniu je trestne zodpovedný za svoje konanie. Bohužiaľ presnejšie nejde na dotaz odpovedať, vzhľadom k nedostatočnej špecifikácii situácie. Pokiaľ napr. riaditeľ rozhodne o tom, že sa 1x nakúpený softvér rozkopíruje 10x a dá príkaz správcovi siete, ktorý vie, koľko licencií škola kúpila, je možné trestné stíhanie oboch.


33. Náhodou sa mi poškodila hra a tak sa chcem opýtať, či si môžem nechať od svojho kamaráta túto hru napáliť z jeho originálu...

Správny postup by mal byť nasledujúci – prídete za predajcom, ktorý Vám hru predal, predložíte doklad o nadobudnutí a necháte si vydať nové CD, pokiaľ budete voliť Vami popisovaný spôsob nejednáte úplne korektne, hoci autorovi žiadnu škodu nespôsobíte, takže Vaše počínanie je úplne v rámci autorského zákona.

Problém nastane, akonáhle si miesto jedného CD necháte napáliť viac...


34. Môžem kúpiť OEM program k starému počítaču, keď do neho kúpim nový HD alebo základnú dosku?

Záleží na tom, o aký OEM softvér máte záujem, licenčné podmienky sa u jednotlivých autorov aj produktov, či dokonca verzií líšia.


35. Chcel by som sa spýtať, či je trestné predávanie samotných crackov (zatiaľ necracknutých programov). A ešte, či môžem prepáliť free true type fonty stiahnuté zo siete a predať ich ako „bonus“ k svojmu programu. Vopred ďakujem za odpoveď, aj keď ma asi nepoteší...

Skutočne Vás príliš našou odpoveďou nepotešíme:
1.) ÁNO 
2.) NIE 


36. Má správca povinnosť pokúsiť sa overiť, či na program, ktorý bude inštalovať, má škola licencie alebo poslúchnuť riaditeľa a daný program nainštalovať na X počítačov a po licenciach nesliediť? Kto bude trestne zodpovedný ... riaditeľ? správca?
(pokiaľ je tento program nelegálny); ale ako môže správca potom naopak dokázať, že riaditeľ prikázal túto inštaláciu? (slovné tvrdenie proti tvrdeniu medzi dvoma ľuďmi). Nebolo by vhodné, keby si správca nechal od riaditeľa potvrdiť na papier, že škola vlastní všetky dokumenty k dokázaní legálnosti nainštalovaného a používaného softvéru? (ale on môže odmietnuť); zriekol by sa týmto správca a aj učitelia používajúci softvér trestnej zodpovednosti na úkor zodpovednosti školy?